MARANDU
MARANDU
MINISTRO ONEGA HA PERIODISTA ARGENTINA OÑEMOMBARETE PE HE'ÍVAPE
Gobierno de Lugo ome'ê puerto de Zárate PDVSA-pe
Ministro de Industria, Francisco Rivas, osê matutino bonaerense Ambito Financiero-pe omoañetévo oguata porãha-pe ” negociación “cesión” PDVSA puerto orekóva Petropar ko tavaguasu argentina de Zárate-pe. @ @ Oporandúvo ore diario, Rivas ombotove declaración ojapóha. @@ Péicha avei, oñomongetávo telefónica ABC, periodista Carolina Barros he'i ha'eha ñe'ê alto funcionario he'íva ha oîha pa'û joavy oîvape.
Mbovy resultado omotenondéva upe operativo arahakúpe
Rca. Argentina ha Boggiani, arapo ko'êmbotávo. Pe oñehenóiva “operativo verano” ohapejokóvo ary pahápe ha oñemohu'ãvo cumi mitãnguéra explotación nosê porãi. Pyhareve ha pyhare oî umi mitã ojerúre tupãmba'ejára tape ku'áre. Secretaría de la Niñez he'i ndikatúiva ojapo milagros.
Colonia oñemitÿ soha 30 arýpe ha ndorekói agroquímico
Colonia-kuéra ohupyty soja orekóma 30 ary ha y ndorekói agroquímico he'i hikuái.
Policía he'i médico Horqueta-gua oipohanohague Zavala-pe
Péicha doctor, oñatendéntekuri peteî accidentado rehe upe tendáre.
Repartija oiko US$ 40 millones
Repartija oñemotenonde US$ 40 millones oreko'ÿre jesareko Itaipúpe ko ary javéve.
Análisis laboratoriales omboyke intoxicación
Análisis laboratoriales omboyke intoxicación avakuéra orekóva Itakyrýpe kóva fumigación rehe.
LUGO APROVECHO PARA CRITICAR A SOJEROS
Mapa guaraní ko'ã tendáre
Acto ojapóva Palacio de Gobierno-pe oñepresenta documento ojeheróva “Mapa Guarani retã”, ha'éva peteî estudio ojapóva omohendávo geográficamente ha comunidad indígena ko'ã región rupive.
Ojekuaa 510 comunidad guaraní,orekóva población ohupytýva 100.000 tapicha, oiméma registrada Mapa Guarani retãme, oñepresenta kuehe aty oikóva Palacio de Gobierno-pe.
Mburuvicha Lu otaky sojero ha latifundista-kuéra ohejáva umi indígena ijyvy'ÿva ijypykuéra mba'éva.
Mokõiha jasy oñembotapykue “plus”
Andu vai oî magisterio-pe ombotapykuévo escalafón docente
Pe “escalafón docente” ha'e pete plus salarial ohupytýva mbo'eharakuéra poha tembiapópe. Ohupytývo poha ary, monto mensualoñembohetáva. Ko plus ojupi 100 ha 700 mil guaraníes. Oîgui centenar mbo'ehára okobráva ha araka'eve ndokobráiva'ekue, péicha ofigura ha péva derecho adquirido-gui.
Senado ohechauka proyecto de ley omboykéva aplicación IRP
Jaeggli omokyre'y ohejávo impuesto a la renta personal
Proyecto de ley orekóva entrada ko'ã sesión orekóva Senado ojapóva ha omondóva Comisión de Hacienda, oisambyhýva senador Alfredo Jaeggli, oestudia haguã 2010-pe.
Ministro ombotove seguridad rehe ndojejapóiha mba'eve
Ministro del Interior, Rafael Filizzola, he'i kuehe umi mba'e oje'éva isecretaría omyak7va ndojapóiha mba'eve omoykévo kyhyje oîva.
POHANOHARA ÑEËNDY'I
POHANOHARA ÑEËNDY'I
Ñamoñe'ê ha jaikuaa haguã tasyópe.
Ñe'êndy katuete ojeporúva oñeguahêvo tasyope ha oî ára avei ñahendúva, upéva rehe ko abc roguépe mbeguekatúpe jaikuaáta jahávo mba'éichapa ojekuaa ñe'êkõime. Roiporu ore ykua arandurõ pohanohára Arquimides Canese, Natalia Krivoshein ha Feliciano Acosta ñe'êryru.
ABC REMIANDU
ABC REMIANDU
OMOÎVO IÑAKÂ ÁRI APAÑUãI
Totalitario ijapu ome'êvo angirû o{uva iñakãmente
Karai Sr. Tzvetam Todorov, historiador búlgaro autoexiliado Francia-pe ary ’60 siglo pasado guive, ojapo declaración totalitarismo diario bonaerense “La Nación”-pe.
Ko'ã sistemas totalitario gobierno rehegua, he'i, ikatu ohenói pueblo-kuérape mokõi mba'épe. Ikatu “particularmente virulentos” ha “oñemantene estado de guerra casi permanente”, ojapohaguéicha nazismo Alemania-pe, térã “infinitamente ipya'evéva”, “omoheñói ñangareko individuo ojapóva, teoría-pe, ome'êramo'ã py'aguapy ani ojeiko kyhyjépe”, ojapohaguéicha marxismo-leninismo ex Unión Soviética rupive omoheñóivo empleo opavavépe guarã, medicina ha escuela gratis avei vacaciones ndahepýiva, kóva supuesto bien ha oñemoambue ohóvo “peteî especie sistema de seguridad, ojoguáva prisionoîháme”.
TEKOMBO'E PYTYVO
TEKOMBO'E PYTYVO
Guarani Ñe'ẽ Achegety (Alfabeto Guarani)
a - ã - ch - e - ẽ - g - g̃ - h - i - ĩ - j - k - l - m - mb – n - nd - ng - nt - ñ - o - õ - p - r - rr - s - t – u - ũ - v - y - ỹ - ' (puso).
TEKO PORÄ
TEKO PORÄ
TECHAGA'U
Vivo en América
Vivo en América
Vivia en el Paraguay y la cruz del sur y las tres marias
y las siete cabrillas coronaban mi noche.
Vivia en Paraguay
y la luna hermosa iluminába
mi sendero, mis noches y mi alma.
Vivia en el Paraguay
y me encantaban las cuentas
de póra, pombéro, luisón y jasy jatere.
En el monte como en las calles
me cubrian las flores del lapacho
del jacaranda y del cedro o me refugiába
a la sombra del sauce, del roble o del mango,
saboreando la guayaba, el melón o la naranja.
Vivia en el Paraguay
y mis jardines eran engalanados por crotos,
la reseda , niñoasote, gladiolos, las margaritas y los lirios.
Sali del Paraguay y la cruz del sur
las tres marias, y las siete cabrillas
siempre coronaron mi noche.
La luna hermosa
ilumina mi sendero, mis noches y mi alma.
El viento me canta
los cuentos de póra, pombéro, luisón, y jasy jatere
de otras tierras, de otros montes, de otros seres.
Y caminando por el monte como por las calles
me siguen cubriendome las flores del lapacho,
del jacaranda y del cedro, o me refugio
a la sombra del sauce, del roble, o del mango,
saboreo la guayaba, el melón y el naranjo.
Y los jardines por donde quiera que camine
encuentro crotos, reseda, niñoasote,
el jazmin del Paraguay, las margaritas y los lirios
con otros nombres, pero con el mismo aroma.
Margarita Miro remiandu.
Katuete niko jahecha mitã pyahu niopenái ko'ã ojupírõ mba'yrumýime karai térã kuñakarai, oñembohova puku ha omaña ambue tendáre ha oñembotavy. Upévare iporãmi jahecha jey ko'ã mba'e, térã ñamomýimi jey ñande rekovépe.
Iporã ñanemandu'ámi umi mba'e jahasávaha jaikorõ tekove apytépe,.
ko'ã mba'e iporã ha omokyre'ÿ jeikokuaa oirõ avei poyhu omoheñóiva mborayhu.
ÑE'ËNGA
ÑE'ËNGA
Ñe'ênga
hesa'íve pikýgui.
LÉI GUASU
LÉI GUASU
Congreso de la Nación Paraguaya osanciona mbarete ko léi
Mayma yvypóra Tetã Paraguáipe oikóva oreko derecho oñemoarandúvo ohek{avo tekove porã ha kuaandy tavaygua orekóva omoherakuã haguã techapyrãmetetã paraguáii pukukue.
TEMBIASA
TEMBIASA
ÑE'EPORAHAIPYRE
ÑE'EPORAHAIPYRE
Jasy Jatere
Jasy jatere: Tau ha Kerana memby irundyha. Hesa yvágaicha hovy asýva, iñakãrangue sa'yju kuarahy mimbícha. Mborayhu añetégui henyhẽ osêva asajepyte omosarambi, i mborayhu eirete. Ipópe ogueraha ka'a rakã rakã pehẽnguémi ome'ẽva ichupe mba'e ekuaaita.
Oje'e hesé rejotopáro hendive ndeguerahaha mombyry ha are guive opoí ndehegui ha re pyta ndetavyete uperire.
TEMBI'U PARAGUÁI
TEMBI'U PARAGUÁI

Fuente: ABC Color
“Chipa guasu” ou mokõi ñe’ẽgui. Peteĩha, “chipa”, oheróva heta mbujape ojejapóva avatígui ha ojeporúva tembi’u “týra” ramo; ko ñe’ẽ guarani ojeporu oñembohéra hag̃ua tembi’u oje’úva “kojói”, kamby térã café ndive ỹrõ katu oñembosako’íva oje’u potávo oimehaichagua tembi’u ndive. Mokõiha ñe’ẽ ojeporúva oñembohéra hag̃ua katu “guasu”, Castellano-pe he’iséva “grande” ; he’ise aipórõ “chipa guasu” ha’ehahína chipa tuichavéva.



