Cones “ndikatúi opyta”

Consejo Nacional de Educación Superior (Cones) oikundaha depuración ha ombotývo cierre de universidad nomoañetéiva oñeikotevëva oikéva umi pública, he'íva Antonio Cubilla, profesor investigador UNA.

https://arc-anglerfish-arc2-prod-abccolor.s3.amazonaws.com/public/XLIRJUK3FJDI3P6XZNQGHATIJQ.jpg

Según Cubilla, ojerúre umi temimbo'e estafado orekóva título umi carrera ndovaléiva Unasur (universidad orekóva peteÏ tiempo adecuación), “ojehecha”. He'íva oaporta mbarete gestión Cones, "independientemente oiméva acuerdo léi ha orekóva conformación, ojapóva tembiapo ha umi resultado ñemotenondéva”.

“Tekotevë oñemopotî tekombo'e. Ko'ã efecto colateral oïtava”, he'i mbo'ehára universitario, ogueroviáva osëva ojeheka ko'ã temimbo'e, pero ndikatúi ojejoko depuración universidades oñemoïva ha ndoikóiva.

Apañuãi oïva universidad pública ha nomoañetéi umi requisito básico ofunciona haguã. ”Aguerovia causa probable oïva proliferación orekóva ipererïha universidad pública”. Omoañete oîvo evaluación ha'éva “heta ndokjekalifika mo'ãi”.

“Estado omohendava'erã, parlamento guive omoñepyrüva universidades ha umi oiméva responsable heta hikuái, ndikatúi avei oñemyatyrõ ko'ã irregularidad”, he'i Cubilla oñomongetávo ABC Cardinal ndive.

Heta universidad heñói “puramente políticante. IOpavave oipota universidad ipueblo-pe ha umi político omoï ikatu haguã ogana gentegui ñemongele'e". Upéicha heta oï oiporúva en forma prebendaria universidades, omohendávo iñangirünguéra.

Lea en Español:

Enlance copiado
Cargando...Cargando ...