Upévare: “ohasáva Amazonas ha Cháko gotyo ndaha'éi asunto meramente local, sino ha’e káso global. Ko’ã tendáre ohasa ha mundo osufri" avei.
Upévare “tiempo ipya’e, pe oñeha’ãrõvo oñeime en riesgo ha oha’ãrõ ñande ytyvõ, ko’ágã ñañemoîva’erã pytyvõme, ñamyatyrõ haguã oipytyvõvo yvypóra ojapóva,” ombotývo iñe’ê.
Péicha avei obispo he’i ohecháha ta’anga rupive ha vídeo, ombyasy, ohechávo ochyryry opytávo mymba ha yvyramáta ha umi ka’avo.Ko ojehúva Cháko paraguayo peteî tragedia kakuaa, según científico, ojehecháva ha oñemoha’ãrõva 200 ary fauna y flora ha heñói jey ko tendáres.
Ojerúre pytyvõ pueblo indígena oimehápe ko territorio. “Jajoaju jasapukái mundo solidaridad ha pya’e jajesareko ojehapejoko haguã tekoha okáiva ohóvo”.
Monseñor Valenzuela imandu’a papa Francisco he’íva rehe ‚"Ajerurése peême, por favor, umi oiméva puesto de responsabilidad yvate ámbito económico, político ha social, kuña ha kuimba’e orekóva buena voluntad: oñangareko haguã Tekoháre, Ñandejára ome’êva jopói ramo ñandéve, ñañangareko ojuehe, medio ambiente; anitei pe ñambyaíve ñande rekoha ha péva ningo oporojuka, ñamoirûna tekove, ko mundo ningo ñane mba’e".
Ipahápe pa’i guasu imandu’a peteî refránko’ã árape jahechakuaava’erã: “Ñandejára oporoñyrõ imarangatúgui, Yvyóra oñeha’ã operdona haguã, ha ipererî, ndaipu’akáil, pero naturaleza no perdonái avavépe".