Tupãra’y Arareñói gueromandu’a (1)

Aníke ñambotapykue Tupãra’y Arareñói gueromandu’a.

Tupãra’y Arareñói gueromandu’a
Tupãra’y Arareñói gueromandu’aABC Color

Cargando...

I- Emoñe’ẽmína ko haipy

Ohasávo Tupãsy Ka’akupe ára opavave oñembosako’íma oguero’ayvu hag̃ua pe vy’a tuichavéva, cristiano rekópe, ha’éva Arareñói térã Tupãra’y Arareñói gueromandu’a. Añetehápe, ko yvóra tuichakue javeve, 24 Jasypakõi ha’e Pyharemarangatu ha 25 Jasypakõi katu Arareñói. Mokõive, peteĩme, ha’e py’amongeta, ñyrõ ha mborayhu ára. Arareñói niko peteĩ pa’u opavave jaguerekóva ñambopyahu hag̃ua ñande rekove; ñamyatyrõ hag̃ua ñande rape ha jaguero’ayvu hag̃ua teko. Upe árape tekotevẽ ñamboyke ñeko’õi ha ñaña. Ndaipóri mba’e iporãvéva upe pyharépe jahechárõ opavavépe oñoañuãvo mbarete porã ha upe jave jahejávo Tupãra’ýpe heñoijey ñandepype.

Oikembaretéma ñande jepokuaápe mymbakeha apo, jagueromandu’a hag̃ua Tupãra’y Arareñói. Oĩ ojapóva 15 Jasypakõime; ambue katu ojapo ára 20 ha oĩ avei ojapóva upe Pyharemarangatu árape. Ko jepokuaa niko omoheñoi’ypýkuri Francisco de Asís Marangatu, sa’ary’aty XIII Kirito rireguápe ha upégui herakuãva’ekue oparupiete; ojegueromandu’a hag̃ua, ta’ãngamimi rupive, Hesu Arareñói –ojapo 2000 ary– peteĩ mymbakeha mboriahumíme, amoite Belén-me, ha oĩháme ijerére María ha Hose; avei, mymbamimi (vaka, ovecha, chavurro ha kupyju) ha ovechañangarekohára; ha umívape, upe rire, omoirũkuri Tupãra’y jehechakuaápe umi mbohapy Karai Mba’ekuaa, og̃uahẽva’ekue upépe peteĩ mbyja ñesãmbyhy rupive.

Oñepyrũvo, Jasypakõi henyhẽmavoi opaichagua temitýgui: sandia, merõ, avakachi, úva; upéicha avei, hetéva avatiky; ha Paraguáy tuichakue javeve henyhẽ mbokaja poty ryakuã asyetévagui.

Ko’ag̃aite peve ñande rapicha okaraygua osẽ oheka ha oikytĩ ka’avove’i rakãmimi, okakuaáva oparupiete. Ka’avove’i rakãmimi ojegueru ha ojekutujereva’erã, ojejapóvo heseve peteĩ tapỹi’i, ojoguáva upe mymbakeha, Hesu heñoihaguépe; ha ipype oñemohenda vy’apópe umi ta’ãngamimi ojejapóva ñay’ũgui: Hesu, María Marangatu, Hose Marangatu, Gabriel Tupãremimbou, pykasu, mbyja, ovechañangarekohára ha umi mymbamimi: vaka, ovecha, chavurro; ha upéicha avei, umi ojehecharamovéva ha oñeha’ãrõvéva ha’éva umi Mbohapy Karai Mba’ekuaa. Temikuave’ẽrõ oñemoĩ avei pe mymbakeha jerére: mbokaja poty, sandia, merõ, avakachi, narã, pakova ha ambuéva. Ka’arupytũ jave katu oñemyendyva’erã peteĩ tataindy ojegueromandu’ávo Hesúpe, ha’éva tesape ha tekove.

Ñe’ẽndy

1. Oñembosako’íma: se preparan.

2. Oguero’ayvu hag̃ua: para aclamar.

3. Tupãra’y Arareñói: la Navidad (el nacimiento del hijo de Dios).

4. Ñamyatyrõ hag̃ua ñande rape: para resolver/enderezar nuestro camino.

5. Ñambopyahu hag̃ua ñande rekove: para renovar nuestra vida.

6. Ñamboyke ñeko’õi ha ñaña: Dejar de lado las ofensas y maldades.

7. Mymbakeha apo: construcción del pesebre.

8. Sa’ary’aty XIII Kirito rireguápe: siglo XIII d. C.

9. Peteĩ mbyja ñesãmbyhy rupive: por medio de la orientación de una estrella.

10. Umi ta’ãngamimi ojejapóva ñay’ũgui: esas figuritas hechas de barro.

Fuente: https://bit.ly/3BfGxAS

Enlance copiado
Content ...
Cargando...Cargando ...