Arapokõi vy’aguasu

Imagen sin descripción
GENTILEZA

Gran fiesta de sábado

Peteĩ arapokõi pyhareve, Kalo ha iñangirũ hérava Chive oguapy oputu’u sapy’a ha ho’u hikuái terere rupa.

Upéi Kalo oñepyrũ oitykua terere Chivépe. Ombohasávo chupe, Kalo omaña Chivére ha he’i:

—Chive, reikuaápa moõpa oikóta pe vy’aguasu

ko pyhare.

Chive, upéva ohendúvo, opukavy ha ombohovái chupe:

—Añetehápe ndaikuaái, Kalo. Aikuaánte mombyryha. Che ajuva’ekue amba’apo hag̃ua kokuépe, ndaha’éi ajeroky hag̃ua.

Kalo upémarõ ohechakuaa Chive ndohoséiha jerokyhápe, ha katu he’ijey chupe:

—Cherendumína sapy’aite. Che ahase pe vy’aguasuhápe ajeroky hag̃ua péicha, ha katu ndavy’amo’ãi cheaño. Ejúna chendive.

Chive ojepy’amongeta porã, ohechakuua iporãha pe Kalo he’íva ha ombohovái chupe:

—Oĩma, Kalo. Ñande jaháta oñondive. Ko’a rupi ndaipóri peichagua vy’a, iporãve jahecha ambue tendápe.

Upéicha, mokõive angirũ oho vy’aguasuhápe, opurahéi, ovy’a, hetaiterei ojeroky hikuái pe arapokõi pyhare.

I. Embohovái

1. Mba’éichapa héra umi mokõi angirũ oñemongetáva peteĩ arapokõi pyhareve.

2. Maerãpa Chive ouva’ekue kokuépe.

3. Moõpa oho Kalo ha Chive ipahápe.

Imagen sin descripción

II. Emongora pe tai oĩ porãva.

1. ¿Cuál es la forma correcta del verbo irregular “ho” (ir) para la primera persona del plural inclusivo (Ñande)?

A) Ñande ja’e

Ã) Ñande jaju

CH) Ñande jaha

E) Ñande jaho

2. En la oración “Kalo omaña Chivére ha upéi he’i”, ¿a qué persona gramatical corresponde el verbo “he’i”?

A) Primera persona singular (Che)

Ã) Tercera persona singular (Ha’e)

CH) Segunda persona singular (Nde)

E) Tercera persona plural (Ha’ekuéra)

3. “Che ____________ va’ekue amba’apo hag̃ua”.

A) jaju Ã) reju CH) ou E) aju

4. ¿Qué significa la expresión imperativa “Eju chendive!” usada por Kalo en el diálogo?

A) ¡Ven conmigo!

Ã) ¡Dime algo!

CH) ¡Ve solo!

E) ¡Vamos juntos!