Omoherakuãva Ivanka, péicha administrador USAID, Mark Green ha sambyhyhára Cuerpo de Paz, Jody Olsen, oñomongetáva umi ohupytýva pytyvõ ko’ã organizaciones tetãme. Oñemotenonde El Granel-pe, peteî centro cultural alternativo, barrio Las Mercedes de Asunción.
Ko’ã fondo oñemoherakuãva oñeme’êta programa de Cadenas de Valor Inclusivas. Ojoajúva asociaciones de agricultores umi empresa sector privado ndive upéicha omokyre’ÿva oporunidad económica ko’ã tendáre imboriahuvéva ha oîva tekotevêtereípe ha apañuãime.
Oñomongetávo kuñanguéra ndive, oîva umi programa USAID ha Cuerpo de Paz oñe’ê hikuái umi desafío ombohoáiva ára ha ára ohóva.
Ivanka he’i ko’ã participante oiméva ko aty ñomongetápe oñehendu heta tembiasakue ha oîva umi oporomokyre’ÿva, omombaretéva ha oinverti ikatu haguã omombarete ifamilia upéicha ko’ã comunidad he’i pe omokyre’ÿva ijehupytyvoirã ikatu haguã kuñanguéra ojepytaso upe iniciativa ikatu haguã oombarete chupekuéra ha taheñói hembiapo guive puesto de trabajo anive haguã osaingo avavére ha ijehegui tomoheñói mba’apo.
Ko asesora oikuaase ha oikuaa mba'éichapa ojapo kuñanguéra ha ojekuaaukáva itávape. Oime Fanny Parini, Estela Portillo, Isabel Benítez, Mariza Godoy, Cynthia Morilla, Sofía Martínez ha Vicenta Núñez, tendota comunidad okaraygua. Olsen oñe’ê hesekuéra ha’eha “pe ñe’ã ha ángã itavapype” ha upévare pe hembiapo tuicha oguahê ha oityvyro hetápe tetãme.
Enfermera ha kamby productora táva San Pedro-pe, Fanny (36) oime avei comitiva norteamericana ndive hembipotápe oîva ko’ã mitã pyahu toñemoakãrapu’ã itávape.
Mariza, ha’e Cordillera-pegua, omombe’u mba’éichapa omohu’ã iñemoarandu ha oipytyvõgui voluntaria Cuerpo de Paz, hérava Daniela, oñombyaty 14 vecina voluntaria omoheñóivo peteî huerta comunitaria ha péicha oime hikuái feria-pe, iproducción rupive. “Che kerayvoty ha’e peteî motor de agua” he’i ha omoañete ndorekóiha y ha peteî invernadero ohapejokóva ohupyty ko’ã mba’e.
Cynthia (20), indígena Pai Tavyterã Amambáigua, oñe’ê ao omondéva rehe ha tocado de plumas, oipyaháva ijarýi. “Añemonde péicha ahechauka haguã che vy’a", he’i. Ha’e omohu’ã ibachillerato escuela agrícola Cerrito-pe ha ohasa heta ára ha ary ohecha’ÿre hogayguápe, oestudia jave. Omomba’e USAID, he’ívo, omba’apo apicultura rehe ha peteî huerta okaru ha ovende haguã. “Che kerayvoty ingeniera agrónoma tosê chehegui aipytyvõ haguã che tavapýpe”, he’i kuñakarai Ivanka-pe.
Atyha Granel-pe ojehechauka umi mba’erepy kuñanguéra rembiapo ha péicha oime hikuái organizaciones, comunidad indígena Itaguasu, comité productores Nueva Esperanza, coordinadora de mujeres distrital Curuguaty, Asociación de Feriantes Okaraygua Rembiapo.
Bandita koygua Tradición ome’ê vy’a ko tendápe ha ombopu Che la reina, Galopera ha ambue purory ñane retã mba'éva.
