Tekotevê, urbanización, cambio climático ha tembiapo hekope’ÿva hi’upyrãgui ome’ê resultado kakuaa orekóva perjuicio mitãnguéra oiko asýva.
Péicha he’i marandu Unicef, ohechaukáva py’apy cifra. Ko’ã mbohapy mitãnguéra michîvéva umi poha arýgui ndokaru porãi, upéicha mokõi umi mbohapy mitãnguéra mokõi ary ohasa karu pokãme, péicha a nivel mundial.
Ohechauka hetaitereíha ha upéva oporomondýi ha péva ombohasa sistema alimentario ndorekóiva en cuenta pe oñeikotevêva, he’i UNICEF marandu mitã okaru porãve haguã ha tahesãi.