Papapy (1)

Este artículo tiene 4 años de antigüedad
Techapyrã Papykõi
Techapyrã Papykõi

Ko árape jahecháta papykõi, papyteĩ ha papyeta jeiporu.

Papykõi (número genérico). Guaraníme niko tero ndaipapapyjekuaái ha’eño jave; ja’eporãsérõ, noĩri papyteĩme ha noĩrinte avei papyetápe. Upévare ja’e upe jave tero ipapykõiha.

Papyteĩ (número singular). Tero ipapyteĩ hag̃ua katuete oguerahava’erã teroja moteĩva papyteĩme (techaukarã, mba’éva, papýva térã kuaa’ỹva).

Techapyrã:

- Ko jagua (este perro)

Todos los beneficios, en un solo lugar Descubrí donde te conviene comprar hoy

- Amo karai (aquel señor)

- Peteĩ apyka (una silla)

- Che róga (mi casa)

- Pe yvoty (esa flor)

Papyeta (número plural). Ko’ápe jaguereko papyeta apopyre ha papyetaite.

Papyeta apopyre (plural de construcción). Tero ipapyeta hag̃ua katuete oguerahava’erã teroja moteĩva papyetápe (techaukarã, mba’éva, papýva térã kuaa’ỹva).

Techapyrã:

- Ko’ã karai (estos señores)

- Umi apyka (esas sillas)

- Heta karai (muchos señores)

- Mayma yvoty (todas las flores)

Papyeta papyetaite (plural específico).

a. Papyetaite ha’etéva (plural específico discriminativo).

ã. Papyetetaite mbohetáva (plural específico de multitud).

a. Papyetaite ha’etéva. Kóva ojehu ñambojoajúrõ teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua “kuéra” (tero jurugua ndive), ha “nguéra” (tero tĩgua ndive). Ko’ã ñe’ẽpehẽtai (kuéra ha nguéra) katuete ojoajuva’erã teróre.

Techapyrã:

- karaikuéra (los señores)

- ogakuéra (las casas)

- mitãnguéra (los/las niños/as)

- ñe’ẽnguéra (las palabras)

ã. Papyetaite mbohetáva. Kóva ojehu ñambojoajúrõ teróre ñe’ẽpehẽtai upeigua “eta”, tero ijapýrõ pu’ae kangýpe (i - ĩ - u - ũ - y - ỹ); ha “ita”, tero opárõ pu’ae atãme (a - ã - e - ẽ - o - õ).