Ñe’ẽ he’ise’etáva (polisemia)

Este artículo tiene 3 años de antigüedad
Imagen sin descripción
ABC Color

Ha’e umi ñe’ẽ ikatúva he’ise heta mba’e.

Peteĩ haipyre ikatu ojeikuaa mba’épa he’ise peteĩ ñe’ẽ ojehesarekóramo umi ambue ñe’ẽ oĩva ijere rehe.

Techapyrã:

- Pe karai iñakã perõ. (calvo)

- Amo kuimba’e iperõ. (pobre)

- Pe so’okangue iperõ. (sin carne)

Ojeikuaa avei peteĩ ñe’ẽ ikatuha he’ise heta mba’e, ha upéva jaikuaa mamo ojeporuhápe ha ojepuruháicha.

Ehecha mba’éichapa upéva ko’ã ñe’ẽ pehẽnguépe.

1. Emoñe’ẽ.

Ñane retãgua paraguayo,

mokõivéva ñorairõguasúpe

imbaretégui ojoko,

imbaretégui ojoko

pytaguakuéra pu’aka.

Hi’ãnte chéve che sy

akói nembaretemi

ha tove terepu’ã

torýpe che ruguãitĩ.

Mba’éicha reñeñandu

Che symi marangatu

Aníke reñeme’ẽ

Ko mba’asy nde aho’ívape

Terejuhu katuete

Pu’aka ndéve g̃uarã.

Che rapicha mboriahu.

Hetáma rejesu’u.

Nekane’õro jepe

Aníke nemboguevi

Mba’evéichagua angata

reg˜uahẽ hag˜ua yvate.

Mbarete he’ise: pu’aka, hatã (fuerza o fuerte, poderoso, potente, firme, vigoroso, violento, valiente, decidido).

Ñeme’ẽ he’ise: jeguevi, mokangy (retroceder, rendirse, debilitar/se).

Imagen sin descripción
Imagen sin descripción

Fuentes: CORREA DE BÁEZ, M. (2004). Lengua Guaraní actual. Arami S.R.L., https://bit.ly/3xtpoFx