Ko’ápe rehechaukáta opa mba’e reikumbýva’ekue ko káso ñemombe’u rehe.
I. Embojoaju ñe’ẽjoaju he’iséva ndive.
1. Ymaiterei, peteĩ táva okarayguápe, oikóraka’e peteĩ kuña ha hogaygua. Oje’e hesekuéra ha’eha umi hi’arevéva upe tendápe ha tapiaite oikókuri oñondivepa upe ógape.
2. Upépe oikóraka’e peteĩ kuña imenamanóvama imembykuña neporãmbajepéva ndive, orekóva 21 ary, upérõ. Nameméi ou hikuái távape ha hogaykeregua okyhyje chuguikuéra ha he’i hikuái umi mokõi ha’eha kuña’aña.
3. Peteĩ ára ndaje og̃uahẽ upe távape peteĩ mitãkaria’y imbarete ha ipy’aguasúva peteĩ pyhareve ohova’ekue upe yvytýpe ha ohasávo upérupi ohecháraka’e upe mitãkuñáme hérava Nati ha ndojejokóigui oñemboja ha oñe’ ẽ hendive.
Todos los beneficios, en un solo lugar Descubrí donde te conviene comprar hoy
4. Mitãkuñami he’íjekoraka’e mitãkaria’ýpe isy ndoipotaiha oñe’ẽ hogaykeregua ndive ha upéicha avei ndoipotaiete oñe’ẽ kuimba’ekuéra ndive. Jepémo upéicha, mokõivéva ojohechameme ha amo ipahápe mitãkuña opyta hyeguasu.
5. Ipohyietereígui isy jeja’o, og̃uahẽvo mitãra’y arareñói, Nati ohejáraka’e omano. Mitãkaria’y oikuaávo upe ojehuva’ekue oha’uvõ Natípe kóicha: “Neñañágui, araka’eve neremanomo’ãi og̃uahẽmeve ára repoihágui ñañágui ha oikohápe ndehegui kuña marangatu”.
6. Sa ary rasami peve upe kuña oikoraka’e hekoñaña ha oñembohory ha omondýi hogaykereguápe. Ojapo rire mba’e vai ojupímiraka’e itypycha ári ha oveve ha ohenduka ipuka soro vai upe tekoha pukukue javeve. Peteĩ ára omanóraka’e isy ha opyta ha’eño ha ára ha ára ombyasy hekoñañaha.
7. Peteĩ ára jekoraka’e omoambue heko ha oñepyrũ oipytyvõ hapichápe. Omoambue ijao hũ ao morotĩre ha, techapyrãrõ, omonguera mitã hasykatúvape ha oipytyvõ tapicha oikotevẽvape.
Lea más: Káso ñemombe’u (2)
_______ Ella le dijo al joven que a su madre no le gustaba que ella hable con los vecinos y mucho menos que hable con los varones. Aún así la relación se volvió intensa y finalmente la joven quedó embarazada.
______ Hace mucho tiempo, en un pueblo del interior vivían una mujer y su familia. Dicen que eran los vecinos más antiguos del lugar y siempre vivieron todos en la misma casa.
______ Fue tanta la presión de la madre, que el día que nació la criatura, Nati la dejó morir. El joven se enteró de lo ocurrido y maldijo a Nati, diciéndole «Por mala, nunca morirás hasta el día que dejes d e ser mala y te conviertas en una mujer buena».
_______ Allí vivía una mujer viuda con una hermosa hija de 21 años, entonces. Casi nunca venían al pueblo y los vecinos les tenían miedo y decían que las dos mujeres eran brujas.
_______ Hasta que un día decidió volverse buena y empezó a ayudar a la gente. Cambió su ropa negra por una blanca y, por ejemplo, curaba a los niños enfermos y ayudaba a la gente que pasaba necesidad.
_______ Por más de cien años esa mujer siguió siendo mala y hacía bromas de mal gusto o asustaba a los vecinos. Después de cada mala acción subía a su escoba y volaba haciendo escuchar su risa burlona en toda la región. Un día murió su madre y se quedó sola y cada día que pasaba se lamentaba de su maldad.
_______ Un día llegó al pueblo a trabajar un joven fuerte y valiente que una mañana fue hasta el cerro y al pasar por allí vio a la joven, llamada Nati y no se aguantó y se acercó a hablar con ella.
II. Ehai mba’éichapa opa ko káso ñemombe’u.
III. Emoha’ãnga ko ñe’ẽjoaju.
Peteĩ óga tuja, yvyrágui ijapopyréva, oĩva táva okaháre, peteĩ yvyty rapére.
Fuente: https://bit.ly/3zEYqKS
