Ñamaña
Jahecha teroja rehegua
Teroja ha’e ñe’ê omoirûva terópe ha he’íva mba’éichapa térã moõ pevépa oguahê.
Adjetivo es la palabra que se utiliza para acompañar al sustantivo y señalar una cualidad del mismo o determinar su extensión.
Teroja ñemohenda
* Tekome’êva (Calificativos): ha’e ñe’ê ombotekome’êva terópe. Son palabras que indican una cualidad del sustantivo.
Techapyrã
Jagua hû Perro negro
Karia’y puku Joven alto
* Moteîva (Determinativos): ha’e umi ñe’ê ohechaukáva moõpa oî. Son las palabras que indican dónde están, de quién es o cuántos sustantivos hay.
- Tovakegua (Demostrativos de presencia): ohechauka mba’e oîva omombe’úva rovake. Umíva ha’e: ko, pe, amo, ko’ã, ã, umi.
Techapyrã
Amo vaka
- Tovake'ýgua (Demostrativos de ausencia): ohechauka mba’e oî’ýva omombe’úva rovake. Ha’e: Upe, aipo, ako, ku, umi.
Techapyrã
Upe karai
* Mba’éva (Posesivos): ha’e ñe’ê ohechaukáva máva mba’épa. Es la que indica posesión o pertenencia.
Ko’ã ha’e: Che, nde, ne, pene, peê, ñande, ñane, ore.
Techapyrã
Chemba’e ko voko.
* Papapýva (Numerales): ha’e umi ñe’ê ohechaukáva mboy térã mboyhápepa oî. Son las que indican cantidad.
Ko’ã ha’e: Mokõi, irundy, peteîha…
Techapyrã
Oî irundyha tendápe
* Kuaa’ýva (Indefinidos): ha’e umi ñe’ê ndohechaukapáiva terópe, nde’íri mboýpa. Determinan al sustantivo de manera vaga o general.
Ha’e: heta, mbovy, ambue, oimeraê.
Techapyrã
Tou oimeraê mitã
Ñamba’apo hãguã
1- Ñamohenda hekópe ko’ã ñe’ê:
oimeraê – mokõi – opavave – umi – ñande – akãhatã – po – ã – pene – amo – irundyha – ore – pytã – karape – mayma – mbarete – nde - vevúi
2- Ajesareko ta’angáre ha ahai teroja tekome’êva.
Fuente: Consultor Práctico - Arami
