Lea más: Ñe’etéva ñemoambue
- Ñe’ẽtéva tee: iñe’ẽpy ñe’ẽtéva voi ha oiporu oñemosusũ hag̃ua umi ñe’ẽky mboyvegua papy ha avaite reheguaha: a – re – o ja (ña) – ro – pe – o, térã ai-rei-oitérã ha– re– ho.
- Tembiecharãramo ojeguereko: che akaru, nde reke, ha’e ojogua, ñande ja’u.
- Propios: son los verbos con núcleos propiamente verbales que al conjugarse utilizan raíces propiamente verbales, las partículas de número y persona: a – re – o – ja (ña) – ro – pe – o.
- Como ejemplos tenemos: yo como, tú duermes, él compra, nosotros comemos.
- Oñe’ẽva aváre. Umi ñe’ẽ téragui oúva (tero, teroja térã ñe’ẽteja) oñembohekóva ñe’ẽtéva ramo oñemosusũvo.
- Predicativos: son verbos conjugados, cuyos lexemas base son sustantivos, adjetivos o adverbios.
- Tembiecharãramo ojeguereko: Che cheate’ỹ, nde ndekarape, ha’e ijyvate.
- Como ejemplos tenemos: yo soy holgazán, tú eres bajo, él es alto.
Emoñe’ẽ

<b>Eikuuave</b>
Eguenohẽ ha ehai moñe’ẽrágui:
- Ñe’ẽtéva tee. Verbos propios
- Oñe’ẽva aváre. Verbos predicativos
