Primer Museo Verde ohechaukáva Ishir Ybytoso kuaandy ha hemiandu

Umi hu'y ha ijao ymaite guve oúva ha oguerúva umi Ishir Ybytoso, ojekuaáva Chamacoco ramo, oikéva primer Museo Verde oiméva comunidad Karcha Baluht (Puerto 14 de Mayo), oiméva 20 kilómetro Bahya Negra yvy gotyo, péva Tetã'i Alto Paraguáipe.

Oñemotenondéva 80% ohaíva ha omotenondéva Karanda'y. Péva red de museo proyecto Paraguay Verde, omoñepyrüva ohekávo omantene jepiguáicha jepokuaa ha jerovia ha ymaite guive ko'ã pueblo originario Paraguáigua.

Ko proyecto omotenondéva oñepyrüvo embajador Gerardo La Francesca ha omoañetéva pe tembiapo tembiapo oñondive Embajada Italiana, municipalidad Bahía Negra, Centro Cultural El Cabildo,  WWF, péicha Secretaría Nacional de Cultura ha Secretaría Nacional de Turismo.

“Péva peteï semilla  ikatúva oñemotenonde yva kakuaa tetãme. Ko'ágã peë oñangarekóva ha oguerohorýva turista-kuéra”, he'íva diplomático Gerardo La Francesca omotenondéva pre inauguración museo-gua, ogueraháva miércoles ohasáva. Gerardo omomba'e guasu umi tendota comunidad, Bruno Barras avei  opáicha institución oikéva.

Upéicha intendente Bahía Negra, Joao Ferreira, omyesakã municipio oipysóva umi tembiapo omombaretéva pueblos originarios.

Umi Pueblos Indígenas de América ojuhúva pueblo Ishir Ybytoso. Péicha ko'ã investigaciones Alfred Metraux ha Branislava Susnik, ko'ã indígena oiméva  umi compuesto irundýha: Horio, Ybytoso, Heiwo ha Tomaraho. Ko'ã irundy oikovéva ko'ã ohasáva Ishir Tomaraho ha oiméva umi familia lingüística Zamuco ojuhúva avei umi Ayoreo.

Péicha pueblos indígenas de América okañy hetáma, pero oñemomba'eguasúvo umi centenar de lenguas ha umi pueblo ohupytýva oikove tembiasa pukúpe. Ko'ã he'íva umi pueblo mbarete, orekóva carga de identidad, ome'ëva omombaretéva pasivamente umi siglo, péicha oñapymi, oipytyvõva léi omokyre'ÿva Constitución Nacional  ary 1.992, he'i Senatur.

Lea en Español:

Enlance copiado
Cargando...Cargando ...