Teroja iñambuekuaa ipapapy ha ikokatúpe.
Los adjetivos sufren accidentes de número y grado.
1. Teroja papapy ñemoambue
Umi teroja moteĩva guive ikatu ipapyteĩ térã ipapyeta omoirũvo terópe. Teroja tekome’ẽva katu ndaipapapýi.
Lea más: Teroja / terairu (Parte 4)
Accidentes de números de los adjetivos
Los adjetivos determinativos sufren accidentes de números singulares o plurales al acompañar al sustantivo. Los adjetivos calificativos no sufren accidentes de número.
Tembiecharã/Ejemplos:

Ág̃a katu, teroja tekome’ẽva ikatu ojekuaa ndaipapapýiha voi.
Sin embargo, se puede observar la ausencia de número en los adjetivos calificativos.
Tembiecharã:
Papyteĩ: Pe karai marangatu.
Papyeta: Umi karai marangatu.
Teroja tekome’ẽva “marangatu”, mokõivéva, papyteĩ ha papyetápe, naiñambuéi.
Ejemplos:
Singular: Pe karai marangatu (ese señor bueno).
Plural: Umi karai marangatu (esos señores buenos).
El adjetivo calificativo, «marangatu» se mantiene en ambas formas, singular y plural.
Ambue tembiecharã:
Papyteĩ: Ko jagua ñarõ.
Papyeta: Ko’ã jagua ñarõ.
Papyteĩ: Amo arai morotĩ.
Papyeta: Umi arai morotĩ.
Papyteĩ: Peteĩ yvyra yvate.
Papyeta: Heta yvyra yvate.
Otros ejemplos:
Papyteĩ: Ko jagua ñarõ (este perro bravo).
Papyeta: Ko’ã jagua ñarõ (estos perros bravos).
Papyteĩ: Amo arai morotĩ (esa nube blanca).
Papyeta: Umi arai morotĩ (esas nubes blancas).
Papyteĩ: Peteĩ yvyra yvate (un árbol alto).
Papyeta: Heta yvyra yvate (unos árboles altos).
Fuentes: - Guarani Ñe’ẽ Rerekuapavẽ (GÑR). (2018). Academia de la Lengua Guaraní. (ALG). Guarani Ñe’ẽtekuaa. Asunción, Paraguay.
- Guarani Ñe’ẽ Rerekuapavẽ (GÑR). (2022). Academia de la Lengua Guaraní. (ALG). El Diccionario de la LENGUA GUARANÍ DEL PARAGUAY. ASUNCIÓN, PARAGUAY.
- GAMARRA, PAULINA C. (2022). Guarani maymávepe g̃uarã. Guaraní para todos. Diario ABC Color. Asunción, Paraguay.
