Modos intermitente, imperativo e imperativo conminativo en guaraní

Ñe’ereko oiko sa’isa’íva, omba’eapoukáva ha apouka pohýi
Ñe’ereko oiko sa’isa’íva, omba’eapoukáva ha apouka pohýiArchivo, ABC Color

Ñe’ereko oiko sa’isa’íva, omba’eapoukáva ha apouka pohýi

6.28. Ñe’ẽreko oiko sa’isa’íva. Ohechauka mba’e oikovaha sa’isa’ínte. Iñe’ẽky ipu’atãva “mimi”.

Modo intermitente. Indica que la acción se desarrolla con breves intervalos de tiempo. Utiliza la partícula tónica «mimi».

ñe’ereko reiguava

Ejemplos - Tembiecharã

Ñe’ereko oiko sa’isa’íva, omba’eapoukáva ha apouka pohýi
Ñe’ereko oiko sa’isa’íva, omba’eapoukáva ha apouka pohýi

6.29. Ñe’ẽreko omba’eapoukáva. He’i ojejapo hag̃ua oje’éva. Oiporu avaite ha papapy. Iñe’ẽky moĩmbyre: e/pe, ava mokõiha papyteĩ ha papyetápe g̃uarã; upéicha avei umi avaite ha papapy iñe’ẽky potapyrã: ta / tere / to / taja / taña / toro / tape / to ambuekuérape g̃uarã.

Ñe’ereko oiko sa’isa’íva, omba’eapoukáva ha apouka pohýi
Ñe’ereko oiko sa’isa’íva, omba’eapoukáva ha apouka pohýi

Modo imperativo. Indica una orden para que se realice la acción. No tiene partícula sufija y se conjuga con partículas de imperativas o compulsivas de número y persona: e / pe /, para la segunda persona del singular y plural; así como las partículas de la conjugación optativas: ta / tere / to / taja / taña / toro / tape / to para las demás personas.

Ejemplos - Tembiecharã

Ñe’ereko oiko sa’isa’íva, omba’eapoukáva ha apouka pohýi
Ñe’ereko oiko sa’isa’íva, omba’eapoukáva ha apouka pohýi

6.30. Ñe’ẽreko apouka pohýi. He’i ojejapo hag̃ua katuete pe oje’éva. Iñe’ẽky “ke”, ipu’atã’ỹva, oiporu avaite ha papapy ñe’ẽky moĩmbyre e / pe, ava mokõiha papyteĩ ha papyetápe g̃uarã; upéicha avei, umi avaite ha papapy iñe’ẽky potapyrã: ta / tere / to / taja / taña / toro / tape / to ambuekuérape g̃uarã.

Ñe’ereko oiko sa’isa’íva, omba’eapoukáva ha apouka pohýi
Ñe’ereko oiko sa’isa’íva, omba’eapoukáva ha apouka pohýi

Imperativo conminativo. Indica orden o mandato. Su partícula átona es «ke», utiliza las partículas de número y persona imperativas o compulsivas: e /pe para la segunda persona del singular y plural; así como las partículas de la conjugación optativas: ta / tere / to / taja / taña / toro / tape / to para las demás personas.

Ejemplos - Tembiecharã

Ñe’ereko oiko sa’isa’íva, omba’eapoukáva ha apouka pohýi
Ñe’ereko oiko sa’isa’íva, omba’eapoukáva ha apouka pohýi

Fuente: - Guarani Ñe’ẽ Rerekuapavẽ (GÑR). (2018). Academia de la Lengua Guaraní. (ALG). Guarani Ñe’ẽtekuaa. Asunción, Paraguay.